Slovinsko – cestovanie s 5 mesačným miminkom

Tak sme si odskúšali cestovanie v trojici a ide to! Nie je to síce taká pohodička ako voľakedy ale ako poznamenala moja kamoška, čo už má teraz druhé dieťa: s mužom si už ani nevedia spomenúť, čo vlastne robili, keď boli sami, musela to byť hrozná nuda :D. A to podotýkam, že má dve veľmi veľmi zlatučké dievčatká. S malým bábom sa človek veru nudiť nestihne, proste to nejde. Jediná hrozná “nuda” je, keď večer dieťa zaspí a rodičom začína pár hodinová dovolenka. Ale jednoducho cestovania sa proste vzdať nejde, dieťa nie je žiadna prekážka, tak ako ani tehotenstvo. Samozrejme treba tomu trochu prispôsobiť destinácie. Ale keď je spokojná mamka je spokojne aj dieťa. A malému je v podstate jedno, či je doma v byte alebo v horách v stane, pokiaľ tam je mamkino prso a dostatok pozornosti a lásky. A tie hory je len plus, že dýcha čerstvý, čistý vzduch, čo oceňujem aj ja lebo v noci sa budil len raz juch!

Rakúsko – Hallstatt

Cestou do Slovinska sme navštívili jednu z najfotogenickejších dediniek v Rakúsku Hallstatt. Martin tu už dávno chcel ísť fotiť, a keďže Hallstatt je skoro na pol cesty do Triglavského národného parku, kam sme mali namierené, bola to ideálna zastávka. Prespať v Hallstatte je skoro nemožné za nejaký lacnejší peniaz a tak sme prespali v 10 km vzdialenom Bad Goiseren. Medzi Hallstattom a Bad Goiseren jazdí aj vlak, ktorý ale zastavuje na opačnej strane jazera a do Hallstattu sa musíte ešte preplaviť MHD loďkou. To by nebolo zlé, ibaže posledný vlak z Hallstattu odchádza o pol siedmej a my sme tam chceli fotiť až po západe slnka, čo teraz v lete je až okolo pol desiatej. A tak sme šli autom, cez uzučký tunel.

Do Hallstattu ešte do konca 19.storočia neviedla žiadna cesta. Miestny boli odkázaný na prepravu loďkami. Je to kúzelné mestečko, s rozprávkovými domami, úzkymi uličkami a kopou turistov, hlavne aziatov. Ono Hallstatt Číňanov očaril až tak, že si postavili v Číne jeho vernú kópiu :D. Našťastie s blížiacou sa večernou hodinou turistov ubúdalo a my sme si užili poloprázdne ulice. Alexovi sa ale spať nechcelo a tak s nami skúmal mestečko až do tej pol desiatej. A samozrejme ako sme sa blížili k autu zaspal.

Slovinsko – Triglavský národný park

Cestu do Krajskej Gory, mestečka na severe Triglavského národného parku sme prežili (Alex skoro celú prespal) a ocitli sa pod úpätiami Julských Álp. Tu sme sa hneď na začiatku zastavili na krištáľovo modro zelenom jazeru Zelenci, kde sa zrkadlia vrcholky hôr. Z parkoviska je to ani nie 10 minút pešky.

Ak sa chcete prejsť za vodopádom nemusíte až na Island. Jeden taký majú aj tu kúsok za Krajskou Gorou neďaleko dedinky Mojstrana. Vodopád Peričnik je vysoký 52 metrov a najväčším lákadlom je práve možnosť prejsť za padajúcu vodu. S Alexíkom som to ale radšej neskúšala, človek neostane suchý. Cesta k vodopádu je celkom strmá ale krátka, nám to trvalo ani nie 10 min. z parkoviska.

A konečne podvečer sme sa presunuli do nášho prvého kempu blízko Bledu. Ako nás na turistických informáciách upozorňovali Bled je plný turistov. Je to proste vychytená destinácia ale je tam krásne to nie, že nie. Hlavný kemp, čo je pri jazere bol ale už úplne plný a tak sme kempovali v kempe Sobec pred mestom. Kemp skvelý, mali tam ja vlastné jazero na kúpanie a okolo tiekla rieka. Krásne ale drahé.

Na druhý deň sme využili ešte pekného počasia a šli na jazero Bled. Prechádzka popri jazere bola nádherná a aby sme nechodili len po rovinke vyšli sme si aj na neďalekú vyhliadku Ojstrica. Cesta na vyhliadku trvala asi 20 min, koniec bol teda dosť strmý, najprv sme tam mali ambície vyjsť aj s kočíkom ale teda rýchlo sme zistili, že to nepôjde a tak sme kočíky nechali našej tehotnej kamarátke, ktorá ostala dole aj so svojím spiacim synčekom. Ja som teda Alexa vyniesla až na vyhliadku. A pch on to vôbec neocenil, spal ako taký medveď.

Chorvátsko – Savudrija

Počasie sa od dnes malo rapídne zhoršiť a nám sa teda nechcelo s malým riskovať upršané dni v stane a tak sme zbalili náš cirkus (Martinova hláška:) a neplánovane vyrazili k mori. Po ceste sme si ale Slovinské more rozmysleli a potiahli to ďalej na úplný sever Chorvátska do mestečka Savudrija. Kemp bol skvelý pod borovicami, hneď pri mori. Kým sme ale našli miesto na stan, celý kemp sme obišli dva krát (a to nebol malý kemp). Keď sme spokojne s víťazoslávnym úsmevom oznámili recepčnej, že toto miesto chceme, tak nás schladila, že môžeme ale len na jednu noc. A tak sme šli vyberať znovu teraz už s vyznačenými voľnými miestami.

Alexa morský vzduch úplne uspal a my sme aspoň v kľude mohli postaviť/pribiť stan do tvrdej,  kamenistej zeme. To sa bude spať ako v bavlnke to hej. Ale aspoň máme výhľad na more síce cez plot ale je tam :D. Večer sme sa ešte všetci vykúpali v mori. Ďalší deň sme mali typicky dovolenkový, najväčšie vzrúšo bolo varenie obeda.

Triglavský národný park – Bovec

Tretí deň bol až príliš horúci, Alexovi sa to moc nepáčilo a tak sme boli aj radi, že sa vraciame naspať do hôr. Tentoraz na východ Triglavského parku do mestečka Bovec. Po ceste sme schytali poriadnu prietrž mračien ale prišli sme do kempu a vonku vymetené, hory okolo nádherné, kemp poloprázdny. Žiadna turistická plnka ako to bolo v Blede.

Všade samí vodáci, čo sme trochu závideli, keď sme videli tú nádhernú modrú vodu Soče. Ale na to sa určite sem s Alexom ešte vrátime. Večer sme si stihli už len otvoriť pivo a samozrejme postaviť to naše bývanie a boli sme ready na party alebo do postele. Prvá možnosť momentálne neprichádzala v úvahu a vlastne ani tá druhá, proste sme šli spať :D. Druhý deň nás čakali vodopády.

Vodopád Kozjak

Vodopád Kozjak je cca pol hodinu autom z Bovca, odporúčame riadiť sa informačnými tabuľami a nie googlom, ten vás zavedie síce asi najbližšie k vodopádu ibaže ste niekde v horách vysoko nad ním :D. Z parkoviska je to pekná polhodinová prechádzka lesom, tesne pred koncom vás skasírujú za vstup 4 Eura. Ale vodopád je to ozaj kúzelný. A k tomu posledná časť turistického chodníku vedie cez drevené mostíky, okolo paprade a vysoké skalné steny, trochu mi to tu pripomínalo Zéland.

Vodopád Boka

Tento najvyšší Slovinský vodopád má 106 metrov a šírku aj 20 metrov, určite ho neprehliadnete. Nachádza sa len pár minút cesty autom z Bovca. Z cesty je vodopád dobre vidieť ale môžete si vyjsť aj na vyhliadku. Je to 15 minút do kopca ale výhľad je podobný tomu z cesty. Takže ak nemáte sily nazvyš, tak o nič neprídete, ak by ste túto vyhliadku vynechali.

Vodopád Virje

Opäť len pár minút cesty autom z Bovca a potom 10 minút pešky k vodopádu. My sme tam akurát schytali celkom veľkú skupinu ľudí, takže žiadna romantika ani sa moc fotiť nedalo. Ale inak vodopád je to krásny, pre otužilcov sa dá v jazierku aj kúpať.

Kaňon Soče

Priezračne modrá a príjemne ľadová nádherná rieka. Soča má proste charizmu. Chceli sme sa v nej vykúpať lebo to inak ako by sme v Slovinsku ani neboli. Velika Korita odkiaľ je Soča aj oficiálne splavná, je na vybláznenia sa parádna. Dá sa tu zaskákať z okolitých skál. Keď sme tam boli my, v tejto 5 stupňovej vode sa viac kúpalo detí ako dospelých. A tak aby sme zlepšili bilanciu, tak sme tam poskákali, Alexík teda nie ale jemu sme aspoň nohy omočili :D.

Nuž a posledný deň sme sa zbalili a vyrazili smer domov. Po ceste sú nádherné výhľady na Julské Alpy. Nuž vedela by som si predstaviť tu dať aj nejaký ten trek ale to zas inokedy, určite tu nie sme posledný krát ;).