Okolo Wanaky by ste mohli trekovať donemoty. Toľko kopcov, že je ťažko si vybrať. Začali sme tým najznámejším – Roy´s peak. Wanaka je prekvapivo nízko položená ani nie 300mnm, čo spôsobuje, že v meste len veľmi málokedy sneží a aj teraz v zime sa tu tráva zazelená. Nádherný kontrast, keď človek vidí zelené údolie, modré jazero a nad ním zasnežené vrcholky hôr.

Roy´s peak patrí k tým vyšším má 1578 mnm a je z neho asi najkrajší výhľad na vlastne všetko, čo sa tu dá vidieť :). Samotný výstup nie je ale veľmi príjemný. Vrchol, je vidieť už z parkoviska a vlastne celú trasu máte stále pred očami. Všetky jej záhyby a zákruty a hlavne to neustále stúpanie až nahor. Takže cesta hore vás ničím neprekvapí, proste je to stupák.

Celý čas sa môžete kochať pohľadom na jazero Wanaku, síce je to stále ten istý pohľad ale neomrzí :). Pár sto metrov pod vrcholom trasa začína byť zaujímavejšia, keď sa dostanete na hrebeň a vidíte aj na opačnú stranu. Zmena je vítaná.
S poslednými lúčmi slnka sme sa rozlúčili tesne pod vrcholom a dole sme schádzali už v šere. V podstate sme si to dole zbehli za ani nie hodinu a pol. Nemali sme so sebou čelovky a nechcelo sa nám svietiť mobilmi tak sme si zrýchlili chôdzu. Ja som z toho mala potom tri dni svalovku, že som ledva chodila :D.

Druhý najznámejší kopec, z ktorého sú druhé najlepšie výhľady na okolie je Isthmus peak. S odstupom dvoch týždňov, keď už sme sa usadili, zregenerovali a na horách napadlo dostatok snehu, aby to bolo zaujímavejšie, rozhodli sme sa ho pokoriť. Prevýšenie tentoraz bolo o niečo menšie, zhruba 1000 mnm. Mne osobne sa ale výstup páčil viac, hlavne ste nevideli na vrchol, ktorý by sa nad vami zákerne usmieval. Tentoraz sme vyrazili na túru ako správny turisti pred obedom, aby sme zas nemuseli schádzať dolu po tme. Hore sme si dali neskorý obed a tentoraz zišli pekne za svetla a bez behu. Výhľady opäť fantastické fotky hovoria za všetko :).