Ako si nájsť bývanie na zimu vo Wanake

Na zimné mesiace sme sa usadili v malom mestečku Wanake na juhu južného ostrova. Mestečko má ani nie 7000 obyvateľov, je tu len jeden supermarket, žiadny mekáč alebo buger king, pár reštaurácií, barov, kaviarní a obchodov so športovým vybavením, dve lyžiarske strediská vzdialené 30 km od mesta (v jednom z nich budeme pracovať), jeden strom s veľkým S, ktorý pozná každý fotograf, Mestečko, na brehu nádherného čistého jazera, pod úpätím hôr, ktoré aj napriek narastajúcemu počtu turistov stále odoláva konzumnému spôsobu života, človek tu ani nemá potrebu veľa míňať, keď ani nemá poriadne kde (buď je to príliš drahé alebo nie je :D).

Najväčší problém tu je vôbec nájsť si ubytovanie. Dopyt je obrovský, predsa na zimnú sezónu sem príde za prácou v lyžiarskych strediskách zhruba 500 ľudí, ktorí niekde bývať musia. Miestni nie sú veľmi podnikavý a len málo z nich chce prenajať izbu alebo časť domu na pár zimných mesiacov. Domy na sezónny prenájom spočítate na prstoch jednej ruky. My sme sa o jeden takýto zahlásili. Deň pred prehliadkou domu sme ešte na poslednú chvíľu zháňali spolubývajúcich cez facebook. Mohli sme si teda vyberať, kopa ľudí tu hľadá ubytovanie. Nakoniec sme skončili skupinka s Nemkou a jej Zélandským priateľom a 23 ročným Angličanom.

Na prehliadku domu okrem nás prišlo ďalších 5 skupín a to dnes mali naplánovaných prehliadok viac. Ktovie koľko sa nás o prenájom dokopy hlásilo.My sme hneď na začiatku mali šťastie. Keďže sme prišli skôr zastihli sme tu aj majiteľku a mysliac si, že to je maklérka z agentúry, čo nám mala dom ukázať, sme prehodili pár milých slov. Hlavne, aby si nás v dobrom zapamätala. Hm skupinka sme boli celkom zaujímavá. Predsa spanie v aute bez prístupu ráno k sprche a zrkadlu vás trochu poznačí. Náš Angličan aj napriek tomu, že spí v hostely s prístupom ku kúpeľni tiež vyzeral akoby sa práve vyliahol z vajca. Ešteže tu nebol Carinin priateľ, ten s dlhšími a kučeravejšími vlasmi než ja by k nám zapadol :D. Ale Carina Nemka aspoň pridala na kredibilite a zistili sme, že majiteľka má rada Čechov a Prahu. Tak možne sme si aj spravili očko. Po prehliadke sme museli všetci, čo budú v dome bývať vyplniť formulár, kde sme mali priložiť aj referencie od našich bývalých prenajímateľov. A zahraničné referencie musia byť napísané ručne. Samozrejme my sme žiadnu nemali, ale čo nemáme vyrobíme. Tak sme si jednu chvályhodnú napísali sami. Ale nesmejte sa :D. A papier sme naschvál trochu pokrčili, aby to vyzeralo, že s nami cestovala celý čas až z Čiech :D.

Formuláre potom agentúra zhodnotí a vyberie najlepších potenciálnych nájomníkov a tých predloží majiteľke. Nuž my nedočkavý a hlavne nám už v tom aute bola naozaj zima, sme do agentúry chodili každý deň, či už vedia, kedy bude vybraná víťazná skupina. Niekedy to môže byť na škodu, ale my sme použili náš európsky šarm, trochu pomohlo aj, že maklérka, čo mala na starosti prenájom domu mala v Čechách svadbu a veľmi sa jej tam páčilo, takže ďalšie plus pre nás. Okrem toho zrovna, keď sme boli v agentúre, kde mimochodom pracovali samé ženy, Martin využil svoje IT schopnosti a vyriešil im problém s počítačom. Heeej plusplus :). A na druhý deň voilaa dom bol náš :).

Takže teraz bývame v parádnom novom dome s výhľadom na zasnežené kopce…všetko by bolo ako z rozprávky, keby človek ráno nevstával do 16 stupňov. Dom má len jedno vyhrievacie teleso a to v kuchyni, kde je aj krb. Inak v izbách nie je žiadne kúrenie. A v obývačke žiadne závesy, takže večer vám všetci susedia vidia do taniera. Ale čo sa budeme sťažovať, je to stále o 1000% lepšie ako bývať v zime v aute :).