Výlet k Rob Roy glacier a Grand view

Ako (ne)pracujeme

Nie všetko je také ružové ako sa zdá. Aj keď zamestnaní sme ale prácu nemáme. Tohtoročná zima na Zélande zatiaľ vyzerá, že sa bude podobať tej našej na Slovensku a Čechách. Snehu je málo a teploty namiesto aby sa znižovali sa zvyšujú. V podstate všetci, čo sme sem prišli za prácou v Treblecone teraz čakáme a užívame voľna (len nejako ho je už veľa :D). Čakanie si občas preložíme nejakou turistikou. Ešteže tu v okolí Wanaky je ozaj nekonečno možností. A tak sme sa vybrali k ľadovcu Rob Roy a na kopec s veľavravným názvom Grand view :).

Keďže počasie hlásili slnečné, bola by škoda ostávať ďalší deň len vo Wanake. Ráno síce bolo zamračené ale tu je to bežné, že sa oblaky držia nad údolím, nad mestom. Ale stačí vyjsť trochu vyššie a môžete sa opaľovať. Wanaka sa nachádza v relatívnej blízkosti jedného z najkrajších národných parkov na Novom Zélande – Mt. Aspiring NP. Národný park je súčasťou oblasti Te Wahipounamu zapísanej v UNESCO. Pre zaujímavosť Nový Zéland má v UNESCO zapísané len tri pamiatky a to len prírodné (okrem neho to je ešte Tongariro NP a 5 sub-antarktických ostrovov).

Národný park a vrch Mt. Aspiring

Mt. Aspiring je výnimočný vďaka svojej nepoškvrnenej prírode ešte stále nie plne turisticky objavenej. Národný park nesie meno podľa nádhernej hory pripomínajúcej trochu Matterhorn – Mt. Aspiring, ktorú pôvodný obyvatelia Maori nazvali Tititea (v preklade ligotajúci sa vrchol). Hora to je prekrásna, najlepší výhľad na ňu je z vrtuľníku, čo si asi viete predstaviť, že stojí nemalé peniaze. Ak si dáte do google vyhľadať fotky hory, tak v podstate všetky sú vyfotené z lietadla. Ale vyzerajú naozaj parádne. My sme si Tititeu odfotili (zatiaľ) len z diaľky :).

Turistika k Rob Roy glacier

Jeden z najznámejších trekov v parku je výstup k ľadovcu Rob Roy. K ľadovcu sa síce nedostanete úplne blízko, ale ten pocit stáť uprostred tak nádhernej prírody je skvelý. Ja viem, že to asi píšem k všetkému ale proste, keď sa rozdávali prírodné krásy Zéland mal asi protekciu :). Ibaže dostať sa autom vôbec k začiatku trasy nie je úplne jednoduché. Posledných 30 km sa ide po štrkovej nespevnenej ceste. Okrem toho na vás čaká 10 prekážok v podobe prejazdov cez potoky, ktoré sa za výdatného dažďa môžu zmeniť na celkom rozvodnené riečky. Aj keď cez zimu je cesta vraj horšia ako v lete, skúsili sme to prejsť aj s našou Estimou. Zo začiatku je štrková cesta úplne super, idete uprostred údolia obklopeného zasneženými kopcami a kde tu vás obklopí nerozpustená ranná hmla. Nádherné.

Potom ale začnú prvé prejazdy vodou. Cestou tam sme to prešli bez problémov. Cestou naspäť sme si povedali, že teda natočím video, nech máme spomienku. Tak spomienka s dymiacim autom sa určite nezabudne. Trošku sme narazili na nejaký väčší kameň a ktovie z čoho sa zadymilo ale našťastie všetko (zatiaľ) funguje.

Ľadovec Rob Roy a vodopád Bridal veil

Inak samotná turistika nie je náročná. K spodnému výhľadu na ľadovec to je od parkoviska 3 km. Ibaže tento výhľad ani nie je ani tak na ľadovec ako na nádherný dlhý vodopád, ktorý padá úctyhodných 261 metrov.

O kilometer ďalej je ale výhľad ešte lepší. A aj keď cez zimu je chodník kvôli možným lavínam zatvorený, zrovna s teplým počasím, aké tu teraz panuje, na nás môže spadnúť jedine tak nejaký strom. Takže sme si vyšli aj na druhý výhľad, dali obed, pozorovali lavínu padajúcu z ľadovca (ale tá bola od nás na míle ďaleko), trochu vymrzli a šli naspäť.

Turistika s “veľkolepým výhľadom”

Druhý deň keďže znovu hlásili slnečné počasie ale až nad oblakmi nechceli sme stráviť v pochmúrnej Wanake celý deň. A tak sme sa vybrali na trek s príznačným názvom Grand view. A názov nesklamal. Celú cestu do kopca sme šli síce zo strany, kde sme až také grand view nemali ale o to viac sme si užili výhľad z vrchu na opačnú stranu. Inverzia nad Wanakou a z oblakov vystupujúce vrcholy kopcov…nečudujem sa, že tu bolo najviac s prepáčením hován od oviec. Aj zvieratá majú vkus :D.