Tonga – dovolenka v Pacifiku

Na Tongu na veľryby

Nezaletieť si zo Zélandu na niektorí z Pacifických ostrovov by bol hriech. Najlepšie cez Zélandskú zimu, kedy je tu príjemných 25 stupňov, teplé more a hlavne veľryby. Pri rozhodovaní, ktorý si z ostrovov Pacifiku vybrať, nám to práve veľryby uľahčili. Tie prichádzajú koncom júla do teplých Tongánskych vôd porodiť a vychovať svoje mladé. Z Tongy potom odchádzajú začiatkom Októbra. Tonga je jedno z mála (ak nie aj jediné) miesto na svete, kde sa dá plávať s keporkakmi (humpback whales). Takže Samoa, Fidži, či Cookove ostrovy sme oželeli.

Z Tongatapu na Vava’u

Na Tongu sme prišli nie úplne pripravení. Jediné, čo sme si dopredu zarezervovali bol výlet s veľrybami a prvé dva dni ubytovania. Tonga je rozdelená na tri súostrovia. Všetky medzinárodné lety prilietajú na hlavný ostrov Tongatapu. Hlavné mesto Nuku´alofa nie je žiadny idylický malý prístav ale nie veľmi pekné “najvyspelejšie” mestečko Tongy. My sme sem prileteli večer a hneď druhý deň poobede sme už odlietali na tretie súostrovie Vava´u To je turisticky oveľa obľúbenejšie s nádherne modrou vodou, osamotenými plážičkami, ku ktorým sa dostane len loďkou, usmievavými domácimi a hlavne okolité more je cez Zélandskú zimu plné veľrýb. Hlavné mesto tohto súostrovia je prístav Neiafu. Ubytovacie možnosti v meste spočítate tak na prstoch ruky. A ak čakáte biele pláže ani tie tu v pešej dostupnosti z mesta nie sú. Kúpať sa v bikinách tu ale aj tak nie je veľmi tolerované, keďže Tongánci sa kúpu oblečení. Je to dané kultúrou, pre nich je kúpanie v šatách vec rešpektu voči ostatným. Odhalená koža viac ako nad kolená a po ramená tu veľmi nemá svoje miesto. V rezortoch, ktoré sú mimo mesta, majú svoje vlastné pláže a tu sa človek môže promenádovať v bikinách bez problémov. Ale ceny sú už mimo budget backpackra :). V Neiafu je vidieť snahu postaviť väčšie hotelové komplexy, ale na to, aby boli aspoň ako tak zaplnené, tu nie je dostatok turistov. Aj preto sa tu nájde niekoľko rozostavaných betónových budov, ktoré nie práve zapadajú do obrázku raja.

Boli sme Lucky

Prvú noc na Vava´u sme spali práve v jednom z takýchto hotelov, ktorý ešte ani nezažil svoje slávne časy a už schátral. Puatakanave International hotel znie celkom honosne ale hotel je horší než niektoré guest housy, v ktorých sme spali v Indii. Ale čo nás celkom prekvapilo, aj keď spíte v izbe, kde je milión stupňov s jedným malým fénom na rozprúdenie vzduchu a sprchujete sa so švábmi, ceny sú celkom nadhodnotené. Lacnejšiu izbu než 30 TOP(zhruba 20 nzd) na osobu nezoženiete. Keďže dovolenku v Pacifiku som si ale predstavovala trochu idylickejšie, prvý večer sme strávili v reštike s nebezpečne pomalým internetom a hľadali ubytovanie s pieskovou plážou mimo mesta, kde budeme môcť vypnúť na pár dní. Rezortov je tu celkom dosť ale ceny sa pohybujú od 100 nzd vyššie. My sme nakoniec skončili šťastne u Lucky-ho guest housu. Síce to bolo 30 min od mesta autom, v malej dedinke (kde je asi tak 20 domov a 3 kostoly a jeden malý obchodík) ale mali sme vlastnú pláž.

Nedeľná omša na Tonge

Apropo kostoly sú tu naozaj všade aj v tej najzapadnutejšej osade. Tongánci sú silne veriaci, ” V nedeli se nedelá.” platí na Tonge úplne doslova. Pracovať v nedeľu majú dokonca zakázané zákonom a pri porušení by ste mohli za to ísť aj do väzenia. Aj preto v nedeľu sa nedostanete nikam, nelieta ani miestna letecká spoločnosť a ani tour za veľrybami by ste nezohnali.

Hlavný cieľ dňa je omša v kostole, kam sa všetci vyparádia do najlepších šatov. Je celkom komické sledovať mladé dievčatá ako si kráčajú na vysokých opätkoch v krásnych šatách pomedzi prasiatka, ktoré tu majú ako domáce zvieratá všade. A inak v nedeľu určite musíte navštíviť tongánsku omšu, aj keď nebudete rozumieť ani slovo ale ako kultúrny zážitok to stojí za to.

Lucky guest house spravuje starší americký pár, ktorí sa sem prisťahovali z Havaja pretože ten už pre nich začal byť príliš turistický. Veru Tonga turistická nie je a asi ani dlho ešte nebude. Pár reštaurácií a to len v meste, v malých obchodoch, ktoré väčšinou spravujú ako inak Vietnamci, si veľmi nevyberiete. Základné potraviny, konzervy, sáčkové polievky, biely chleba. Trochu sme ľutovali, že sme si zo Zélandu nedoniesli so sebou nejaký salám. Čerstvé ovocie, zeleninu a ryby predávajú len na trhu v Neiafu (každý deň okrem nedele od 8:00-17:00).

Jedlo na Tonge – žiadna hitparáda

U Luckyho sme si museli variť sami, keďže široko ďaleko nebola žiadna dostupná reštaurácia a len jeden malý obchodík (so sáčkovými polievkami, suchármi a konzervami). Našťastie majiteľ nášho guest housu Kurt je rybár a vždy sa tu dala kúpiť čerstvá ryba, ktorú sme si potom večer ugrilovali. Sme mali 5 dní trochu rybaciu dietku preloženú sáčkovými polievkami. Človek by čakal, že tropické ovocie sa bude dať kúpiť na každom rohu ale bohužiaľ to nebolo tak jednoduché. Tongánci majú na záhradách väčšinou všetko, čo potrebujú a ovocie kupujú málokedy, keďže kokosovú palmu, papáju, či avokádo im rastie rovno za domom. A okrem toho oni veľa ovocia evidentne asi aj tak nejedia, keďže sú všetci strašne veľký (do výšky aj do šírky). Ako sme sa dozvedeli od miestnych síce oni jedia len raz dva krát do dňa ale to vždy tak, že sa najedia až im je doslova zle,že ten pocit plnosti majú radi. A okrem toho ich tradičné jedlo nie je nič diétne. Väčšinou sú to jedlá plné oleja a vyprážaného mäsa a fakt obrovské porcie. Pre predstavu dali sme si miestnu Tongánsku zmrzlinu v štandardnej veľkosti a dostali sme obrovské dva kopčeky zmrzliny, ktoré sa nám ku koncu úplne rozpustili, keďže sme to nestihli rýchlo skonzumovať 🙂

Cesta z Vava´u na Tongatapu trajektom

Z nášho miestečka pokoja a kľudu sme sa po 5 dňoch presťahovali na posledné dve noci do mesta. Tu sme si aspoň na trhu nakúpili kopec ovocia a pivo :D. Trochu iný relax, cez deň bolo ale tak horúco, že sme aj tak strávili celý deň v tieni na terase nášho ubytka. Ešte nás čakal presun na Togatapu odkiaľ sme leteli naspäť na Zéland. Najprv sme chceli znovu letieť. Domáce lety v rámci Tongy zabezpečuje jedna letecká spoločnosť, ktorá má jednotné ceny letov. Niekedy ale môžete vychytať špeciálny polovičný tarif, ktorý sa objaví v deň odletu. Ibaže zrovna, keď sme my chceli letieť žiadny lacnejší tarif neponúkli. Našťastie je tu ešte trajekt, ktorý chodí raz do týždňa vo štvrtok o 8 ráno vyráža z Vava´u a v Tongatapu je poobede o piatej. Je to nová pohodlná loď, ktorá síce nezaručuje, že nedostanete morskú chorobu, ale po ceste sa dajú vidieť veľryby a hlavne je to o polovicu lacnejšie ako lietadlo. Po ceste sa zastavuje na niekoľkých ostrovoch, kde sa naberajú cestujúci ale nie vždy sa kotví v prístave. Väčšinou k trajektu priplávala menšia loďka a ľudia prehupli na trajekt. Trochu mi to pripomínalo zábery utečencov. Nič v zlom samozrejme. 🙂

Po 8 hodinách húpania sa na mori sme všetci mali toho plné zuby a vyzerali pevninu, ktorá sa už našťastie blížila. Polovica osadenstva lode síce vyvracala svoj obed (hneď na začiatku plavby sme všetci vyfasovali grc sáčky), našťastie my sme chvíľkovú morskú chorobu úspešne predýchali. Ten istý deň večer nás ešte čakal let do Aucklandu takže sme sa z prístavu odviezli rovno na letisko a už len zakývali Tonge a veľrybám a hor sa naspäť na Zéland.