Ako sme makali na broskyniach

Náš bežný deň koncom leta v Hawk´s bay vyzeral asi takto: Ráno otvoríte dvere a ofúkne vás studený oceánsky vietor, beriem na seba mikinu a naťahujem cez pyžamo rifle. Musím na záchod a ten je 100 metrov prechodu nehostinným územím prímorského kempu. Ranná dávka vetra – najlepší budíček. Druhú dávku dostanem cestou do kuchynky. Teplý čaj a vločky ale zahrejú. Stretávku s Maťom na raňajky máme pri kuchynke, keďže tá je ešte ďalej než záchody tak sem už dorazí rovno s autom.

Nasraný, že znova musel vstávať pred siedmou mi hneď zlepší náladu. Cesta do práce bude zas ukážka pohodového partnerského vzťahu. Ešteže náš farmár je plný elánu, aj keď už ďalší deň pracoval do polnoci a stával skôr než my, je plný optimizmu. Oberať začíname od ôsmej. Po prvej prestávke o desiatej slnko začne nemilosrdne piecť a tak prezliekame kraťasy a krátke tričká. Po obede skáčeme z tieňa do tieňa a vyzeráme každý mráčik, zélandské slnko nám pekne lezie na kožu. Po obede sa našťastie objavia mraky a trochu sa zatiahne, začína znovu fúkať.

Po ôsmich hodinách odrobených, hladní po celodennej práci mierime nakúpiť do obchodu. Samozrejme predtým prebehne ešte diskusia, čo na večeru. Každý máme inú predstavu, ešteže máme to auto, s veľa úložným priestorom :). V kempe nás opäť privíta ako prvý vietor. Bežíme rýchlo do sprchy, dnes tečie teplá voda. Máme šťastie. Zo sprchy vyjdem ako pani, ešte sa zo mňa parí ale to dlho nebude. Ponáhľam sa skryť do auta, je zamknuté, Martin sa ešte sprchuje. A že ženy trávia v kúpeľni viac času, pch.

Vietor je nemilosrdný a fučí všade, ani za autom sa človek neskryje. Po sprche prichádza na rad varenie večere. Kuchynka je samozrejme plná všetkých ostatných backpackrov ale nájdeme jeden neobsadený varič, hneď si ho zaberieme. Dnes máme ryžu s mletým mäsom. Naše asi zatiaľ najzložitejšie jedlo, čo sme si varili. Oproti tomu ale čo dokážu vykúzliť v tejto poľnej kuchyni Francúzi, je to bieda.

Ale však čo, hlavne, že sa najeme. Po večeri jedno pivo, pokecáme so susedmi pričom na sebe máme už mikinu aj pérovku. Kamarát vyberá z auta spacák, je tu fakt zima. Vonku dlho nevydržíme. Zakývame si z okna auta a všetci zaľahneme do postele. Večer ešte nejaký film a o pol desiatej večierka. Vietor občas zahojdá s autom a my zaspávame ako v kolíske.