Ako som skoro nedostala turistické víza do Austrálie

Verte alebo nie ale vyššie sily musia existovať…takže všetko začalo plánovaním cesty domov z Nového Zélandu. Nechceli sme letieť úplne priamo ale zas ani sa nikde na dlho zastavovať, keďže s kufrom a dvoma veľkými batohmi sa celkom ťažko presúva. Vymysleli sme 2 kratšie stopovery: jeden v Sydney a jeden v Číne v meste Chengdu. Plán to bol pekný ale trošku naivný, keďže sme podmienky víz do oboch krajín začali hlbšie skúmať až, keď sme letenky kúpili. Ale počítali sme s tým, že Austrália by mala byť v pohode. O turistické víza sa dá zažiadať online a schválenie príde VÄČŠINOU do pár dní (zvýrazňujem väčšinou pretože niekedy to naozaj môže trvať aj dlhšie…). Čína má pre niektoré svoje mestá (Beijing, Shanghai, Guangzhou, Chengdu, Xiamen,…pre viac info tu) 72 hodinové tranzitné víza a náš let bol cez jedno z nich – Chengdu. Tu sme chceli stráviť zhruba 2,5 dňa, takže sme boli v tom, že víza riešiť nemusíme a dostaneme ich na letisku. A tak sme si letenky kúpili.

Tranzitné víza do Číny – nie tak easy ako sa zdalo

Nuž ibaže ako nám letenka prišla na email, ešte raz ju kontrolujeme a zisťujeme, že sme kúpili letenku s dvoma prestupmi v Číne v Chengdu a ešte aj v Shanghaii. Takže z 2,5 dňa v Chengdu sa stal 1,5 dňa a v Shanghai by sme strávili na letisku 20 hodín, čo sme teda vôbec neplánovali. A tak skúmame, či by sme mohli v Shanghai tiež vyjsť z letiska a využiť tranzitné vízum. A ako tak skúmam podmienky, zisťujem, že nielenže by sme v Shanghai nemohli z letiska odísť, ale vlastne letenka je celá zle a pravdepodobne by nám do Číny ani nedovolili odletieť, keďže by sme na to potrebovali regulérne turistické víza. Okrem toho sme objavili ďalšiu podmienku 72 hodinových tranzitných víz a to, že tieto víza môžete dostať len vtedy, ak priletíte do jedného z povolených čínskych miest a z toho istého mesta aj odletíte priamo preč z krajiny. Letenka Sydney – Chengdu, Chengdu – Shanghai – Európa nespĺňa podmienky pre tranzitné víza a museli by sme aj tak žiadať o klasické turistické víza.

Takto na poslednú chvíľu, mesiac pred odletom by to bolo celkom na hrane.Takže sme letenku hodinu po nákupe rovno stornovali, našťastie sme dostali späť plnú cenu letenky, keďže to bolo v rámci 24 hodín od nákupu. Prvé veľké uf. Nakoniec sme boli aj radi, že sme letenku kúpili s nesprávnym časom, inak by sme sa o tie čínske víza ani bližšie nezaujímali. Možno by sme zistili túto chybu až pred odletom a to by trochu zamávalo s našou peňaženkou.

Problém č.2 turistické víza do Austrálie

Teraz bolo treba doriešiť Austráliu, podať si žiadosť o víza online, čo malo byť úplne easy. Pre Čechov má elektronický formulár na eVistor visa asi 5 stránok. Pre Slovákov je formulár 8 stránkový. Pýtajú sa na príbuzných, zamestnanie, presný itinerár…tak som si googlila, či to treba brať nejako vážne a, či tie turistické víza budú nejako príliš riešiť. Našla som len, že by to malo byť naozaj jednoduché. Ibaže ak človek uvedie do kolonky zamestnanie nezamestnaný (ako som urobila ja), je to asi výstražné znamenie pre austrálskych imigračných úradníkov a je im jedno, že tam chcete stráviť len tri dni a máte už kúpenú letenku preč z Austrálie.

Nuž a tak namiesto toho, aby som po dvoch dňoch od podania žiadosti víza dostala, som dostala zoznam dokumentov, ktoré odo mňa chcú, aby mi tie víza vôbec pridelili: výpis z účtu aj s transakciami za posledné tri mesiace, prehlásenie čo chcem presne v Austrálii robiť, čo chcem robiť po Austrálii, atd…okej keď to chcú, nech to majú, obratom som im to poslala a dúfala, že mi za pár dní prídu víza. Ibaže ono sa to trochu pretiahlo, týždeň, dva a zrazu bol začiatok februára a ja stále bez víz s tým, že zo Sydney sme mali odlietať už za dva týždne!

Trochu som začala panikáriť, čo teraz, máme sa vykašlať na celú Austráliu a kúpiť si letenku na ten istý deň, ako sme mali zo Sydney odletieť? Tento pocit hnevu a bezmocnosti zároveň je otrasný a bolo mi úplne jedno, že som revala v knižnici Maťovi na pleci. Nuž ale tým sa nič nevyrieši samozrejme ,a tak som volala na imigračné do Austrálie, po asi 20 minútach čakania na linke som konečne bola vypočutá ale nie utešená. Bolo to horšie ako som si myslela, pán na imigračnom mi oznámil, že majú teraz tých žiadostí o víza strašne veľa a je možné, že tie víza nedostanem načas a radšej by som mala prehodnotiť svoje cestovné plány…

Stopover v Sydney asi nebude

Okej takže som bola rozhodnutá, žiadny stopover v Sydney, letenku zo Zélandu kupujeme na deň odletu z Austrálie …ibaže zisťujem, že ak máme dve separátne letenky jednu zo Zélandu do Sydney a druhú zo Sydney preč, aj tak musím prejsť colnou kontrolou, vyzdvihnúť si batožinu a zacheckinovať ju na ďalší let…a tým pádom víza aj tak potrebujem. OMG ďalšie slzy, bolo 1.2. letieť sme mali o dva týždne a je možné, že ma do tej pos*** Austrálie ani nepustia. No nič bola tu ešte možnosť zažiadať si o tranzitné víza, ktoré by som mala dostať do 10 pracovných dní, to by malo vyjsť dátumovo akurát, ak by som si o ne zažiadala hneď na druhý deň. Ibaže kvôli tomu sme museli prerušiť všetky naše plány a presunúť sa zo západného pobrežia južného ostrova na východné do mesta Christchurch, kde sa o víza dalo zažiadať. Ale inú možnosť sme nemali, čakať na tie turistické víza, že ich dostanem, by bolo príliš riskantné.

Nuž a tak sme sa ešte 1.2. poobede rýchlo zbalil a zamierili cez Arthurs pass do Christchurchu…cesta je to scénická, cez horský priesmyk, pomedzi hory na druhú stranu k moru. Po ceste sa okrem toho prechádza popri veľmi obľúbenej horolezeckej oblasti Castle hill. Lezie sa tu na obrovských skalných balvanoch, ktoré sú rôzne porozhadzované po lúke ako kopa vajec. Málokto ale vie, že Dalailamu energia tohto miesta oslovila natoľko, že ho v roku 2002 vyhlásil za spirituálne centrum vesmíru. Je to naozaj špecifické miesto, ktoré určite stojí za zastávku po cestu. Nuž a keďže ja som rezignovala už na všetky dostupné ľudské možnosti ako získať tie víza, všetko, čo som mohla som spravila, ostalo mi sa už len modliť a poprosiť vesmír o pomoc. Kde inde by to malo fungovať viac, ak už nie práve tu v spirituálnom centre. Takže sme pri tomto podivnom skalnom meste zastavili a ja naozaj úpenlivo prosila, aby sa všetko vyriešilo, tak aby som tie austrálske víza dostala a vôbec mohla zo Zélandu odletieť. Takže to bolo vonku, vyslala som myšlienku, tak silno ako som len vedela.

Na druhý deň som išla v Christchurchi podať ešte žiadosť o tie tranzitné víza. Predsa aby som nedopadla ako v tom vtipe, keď chlap prosí Boha, aby vyhral v lotérií, Boh by mu to aj splnil, ibaže ten pán si nikdy nekúpil lístok do lotérie…všetko čo sa fyzicky spraviť dalo, tak som spravila…teraz už len čakať…neviem, či tá moja myšlienka, čo som vyslala v Castle hill bola naozaj tak rýchlo doručená, alebo či to bola iba náhoda…ale na druhý deň mi prišiel email z imigračného, že mi boli pridelené turistické víza do Austrálie. Tie, ktoré mi povedali, že je možné, že mi ich nestihnú prideliť do dátumu odletu…náhoda či?…a nakoniec mi po týždni pridelili aj tie tranzitné víza, takže teraz mám pre istotu dvojo víz do Austrálie :D.