Wanaka – miesto, kde sa nedá nudiť v lete ani zime…
Vo Wanake sme strávili celú zimu, aj keď zima tu neznamená, že aj cez deň mrzne, je hnusne a hmla a človeku sa nechce vystrčiť ani nos z domu. Musím povedať, že zima vo Wanake bola skoro tak slnečná ako leto u nás, niekedy sa tu teploty cez deň vyšplhali aj na 10°C, Zélandania behali v kraťasoch, ku koncu zimy bolo čoraz bežnejšie vídať deti behajúce bosé po chodníku. A okolo kopce stále biele od snehu. Nuž my sme túto slnečnú zimu poňali trochu menej extrémne a využili slnečné dni na rôzne aktivity v okolí – kajaky, bajky, bežky a v škaredom počasí miestne malé alternatívne kino. A po náročných aktivitách, či práci sme celkom dobre preskúmali miestne hospody, takže vieme odporučiť, kam zájsť na dobré pivko ;).

Kajakom na Ruby island
Jedného pekného slnečného dňa sme sa rozhodli rozčeriť priezračné vody Wanackého jazera žltučkými kajakmi. A hlavne vyskúšať naše nové čínske gopro :). Dve hodiny kajakovania sú ideálne na výlet na najbližší ostrov Ruby island. Cestou sme sa zastavili pri najznámejšom strome vo Wanake a hádam aj na celom južnom ostrove, ktorý vyrastá z jazera osamotený a pritom hrdo sa týčiaci k nebi. Zblízka sa zdá väčší, ako som si ho predstavovala z brehu. Ale pohľad zo súše je predsa len viac malebný. Po obhliadke stromu sme sa vybrali smerom k ostrovu. Pomalým tempom nám to trvalo niečo cez hodinku.

Dalo by sa tu aj niečo ugrilovať, keďže tu nájdete free gril (jedna z vymožeností Zélandu sú verejné grily, ktoré sú postavené na parádnych miestach a čo je ešte lepšie, väčšinou sú zadarmo a v perfektnom stave (ľudia si to tu naozaj vážia). Škoda len, že na grilovačku nám už neostal čas a tak sme sa iba prešli okolo ostrova. Krátka 15 minútová prechádzka s peknými výhľadmi na zasnežené kopce a potom kajakovali o dušu naspäť. Dokajakovali sme načas, mali sme šťastie, že bolo bezvetrie, lebo ako nám vravela pani, čo nám kajaky požičiavala pred pár dňami museli z uprostred jazera “zachraňovať nejakú čínsku dvojicu, ktorá sa rozhodla vyplávať na nafukovacom člne aj napriek silnému vetru a nevedeli sa vrátiť naspäť. Nuž poistenie už znovu využiť nechcem :).

Lyže -Treblecone, Cardrona
Lyžovačka na Zélande nie je pre väčšinu turistov hlavný cieľ ich dovolenky, ale keď človek na Zélande strávi rok, zime sa nevyhne. Zájsť si na kopec zalyžovať alebo na bežky je príjemné spestrenie pomedzi sezónnu prácu. My sme si nielen vyskúšali jedno z najväčších stredísk na Zélande a asi najlepšie, čo sa týka terénu, ale sme toto stredisko mohli nazývať naším pracoviskom počas zimnej sezóny. V okolí Wanaky sú dve strediská Treblecone, kde sme pracovali, strmé zjazdovky veeeeľa možnosti na freeride, nádherný výhľad.

Na druhej strane zázemie nie je nič extra a sú tu len dve lanovky, v stave v ktorom u nás nie je ani hádam miestny vlek v Hornej Dolnej…Je to proste trochu free stredisko pre nadšencov, milovníkov hôr a nie veľmi pre rodinky s deťmi alebo začínajúcich lyžiarov. Opakom Trebleconu je Cardrona, ktorá práve ponúka menej strmé zjazdovky, fun park, modernejšie lanovky (stále nič oproti alpským strediskám) a veľké zázemie s rôznymi ponukami reštaurácií a obchodov. Taktiež Cardrona zamestnáva raz toľko ľudí ako Treblecone a marketingovo sú oooveľa ďalej ako naša spiaca princezná Treblecone.
Bežky – Snowfarm
Bežky na Zélande až také populárne nie sú. Tu v okolí Wanaky a Queenstown-u viem len o jednom bežkárskom areáli a to na protiľahlom kopci od lyžiarskeho strediska Cadrona. Keďže sneh sa tu cez zimu udrží len nad zhruba 1000 mnm k všetkým strediskám vedie väčšinou štrková nespevnená cesta v rôznom stave jazditeľnosti. Aby ste si vyšli k bežkárskemu areálu musíte si prejsť 12 km po takejto ceste, ale s našou estimou sme to dali bez problémov (bolo to už ale ku koncu sezóny, takže na ceste nebol žiadny sneh, pre aktuálne info o podmienkach pozrite stránky snowfarm). Vstup do bežkárskeho areálu je cez veľkú budovu, kde sa platí vstupné a požičiavajú bežky. Nie je to lacná záležitosť ale požičané bežky sú vo výbornom stave (nové salomony). Trať je upravovaná pre klasiku aj skate ale radšej sa opýtajte, čo je lepšie, niekedy stopa pre klasiku nemusí byť práve dobre upravená…

V areáli je množstvo trás, asi najlepší je stredne náročný 12 kilometrový okruh, ktorý začína pri riečke. Najprv sa celkom dlho klesá, takže treba vedieť brzdiť :). Potom sa ale trať začína vlniť a my začali lapať po dychu, no predsa sme už na bežkách dlho neboli a kondičku sme nechali na včerajšej party. Trať prechádza pekným kopcovitým okolím popri dvoch DOC chatách, kde sa dá nabrať voda. Nie sú to ale žiadne chaty ako u nás, kde sa dajú doplniť pivné vitamíny, je to len chata s posteľami na prespanie. Z druhej chaty v polovici trate je nádherný výhľad, ale aby ste sa ním mohli pokochať, treba si vyšľapať strmý no nie príliš dlhý kopec. Martinovi sa nechcelo, ja som si to ale teda vyšla aspoň kvôli fotke, tak dúfam, že ju oceníte :D. (nie je nič moc bohužiaľ). Inak ak by vám 12 km bolo málo, tak na začiatku/konci arálu sú vytvorené kratšie 1-4 km dlhé okruhy, ktoré si môžete ešte ku koncu/ začiatku zabehnúť.

Bicykle
Okolie Wanaky je nielen parádne pre turistiku ale aj pre horskú cyklistiku. Ak máte radi trochu adrenalínu musíte navštíviť Sticky forest na kraji Wanaky, ktorý je popretkávaný krátkymi singletrekmi pre horské bicykle. Sú tu úzke cestičky lesom s rôznymi zatáčkami, vlnitým terénom, prekážkami pre odvážnejších aj skokmi, tak aby ste si čo najviac užili jazdu. My sme sa ale radšej s požičanými bicyklami vybrali na výlet po rovinke k druhému jazeru Lake Havea. Cyklistická trase vedie najprv popri jazere Wanaka a kopíruje riečku, ktorá z jazera vyteká. Táto časť bola asi najzaujímavejšia, úzky chodníček pre peších a cyklistov vedúci pomedzi stromy, hneď vedľa rieky. Potom sa prechádza na druhú stranu k druhej rieke, ktorá vyteká z jazera Havea, a cez ktorú je natiahnutý lanový most.

Na druhej strane trasa vedie hodnú chvíľu otvorenou krajinou len s malými kríčkami, takže sa tu nedá nikde ukryť pred nemilosrdným zélandským slnkom. Našťastie po pár kilometroch sa opäť objavia stromy a cesta je príjemnejšia. K jazeru Havea to je plus mínus 20 km nie náročným terénom takže vhodné skoro pre každého, jedine si treba dávať pozor ak máte bicykle požičané na pol dňa, čo sú zhruba 4 hodiny, aby ste sa stihli vrátiť. Nám sa zdvihol protivietor, keď sme šliapali naspäť, plus môj zadok veru tento rok nie je vôbec vybicyklovaný a už po tých 20 km som preklínala “tvrdé” sedlo, ktoré ovšem doma na svojom biku mám oveľa tvrdšie. Budúci rok máme, čo doháňať!
Kam vo Wanake na pivo?
Byť vo Wanake a nedať si pivko, či už kúpené z New Worldu a len tak si sadnúť na breh jazera alebo si dať pravé točené niekde na teráske. Obe možnosti sú v podstate must do v letnom počasí :). Čo sa týka piva na terase, tak vo Wanake určite každý hneď zamieri do Kai Whakapai. “hospoda” na rohu, kde je stále plno, určite ju neminiete, Wanaka je maličká a najväčšia koncentrácia ľudí je práve tu :). Pivá majú celkom dobré, vždy čapujú aspoň jedno z miestneho pivovaru Wanaka beerworks (nespravíte chybu, ak si vyberiete práve toto) a potom ešte tri ďalšie pivá meniace sa podľa momentálnej ponuky. Ak sa vám moc za pivo utrácať nechce treba využiť happy hour od piatej do šiestej, pivá sú za 6 dolárov.

Ak by ste rozmýšľali nad nejakou večernou zábavou ani o to vo Wanake nie je núdza, síce nie je to úplne party mesto ako Queenstown ale tiež to tu celkom žije. Hlavne v zime, keď je tu kopec mladých pracujúcich v lyžiarskych strediskách a potom leto, keď je tu zas veľa turistov :). Ale aj medzi sezóny majú svoje čaro. Takže na diskotéku zamierte do Water baru, čo je od Kai Whakapai pár metrov alebo Woodys o ulicu vyššie. Na živú muziku každý večer treba navštíviť irish pub Fitzpatrick. Hrajú tu vždy rôzne žánre, niekedy môžete natrafiť na celkom fajn muzičku. No a ak by ste chceli niečo viac fancy, koktejly a trochu romantickejšie prostredie tak určite Gin and Raspberry (tam by som ale odporučila ísť tak či tak, ich terasa s výhľadom na jazero a hory okolo je parádna!). A ak by ste si chceli zatancovať v rytme salsy každý štvrtok sa tu koná salsa night, odporúčam! 😉
Kino
A čo robiť ak by vám náhodou pršalo? Kino Paradiso!! Malé alternatívne kino s dvomi premietacími sálami, kde sedíte na pohovkách, môžete si sem doniesť vlastné pitivo alebo zakúpiť na bare. Okrem iného tu robia výbornú pizzu a neskutočné domáce cookies! Uprostred filmu je vždy prestávka, kedy máte jedinečnú možnosť uchmatnúť si ešte práve upečený teplý cookie, najpopulárnejší je double chocholate ale vlastne všetky sú dobré! 😉