Čakanie na sneh a prácu

Ako si (ne)plánovať zimu na Zélande

Trošku nám príroda a počasie prekazila super naplánovanú zimu. V polovici mája sme sa už ponáhľali do Wanaky, aby sme si tu našli ubytovanie, keďže solídne bývanie je tu v zimnej sezóne ťažko zohnať. Takže sme sem prišli skoro mesiac pred nástupom do práce v lyžiarskom stredisku Treblecone. Mesiac sme sa okrem toho, že sme našli perfektný dom, ponevierali po okolí a užívali si našu veľkú kuchyňu, normálnu posteľ, výhľad, hory, internet a tak :D. V polovici júna sme začali s týždenným školením pred otvorením strediska. Všetko vyzeralo super až na to, že chýbal sneh a predpoveď vyzerala biedne.

Všetci sme dúfali, že predsa napadne, minulú zimu tu mali najlepšiu sezónu za posledné roky. Ale ako to väčšinou býva, raz si hore raz dole, dve sezóny po sebe asi parádne byť nemôžu a my sme vychytali práve tú slabšiu. Sneh nie a nie prísť. Človek sa tu cítil skoro ako na jar, tráva sa zelenala, deti v kraťasoch vonku šantia na bicykloch, slnko, jazero, teplo…no proste pohodička ale nie tá pravá zimná…Týždeň prešiel a sneh, kde nič tu nič, zo 4 stredísk v okolí Wanaky a Qeenstownu bolo otvorené len jedno a to tiež len vďaka svojej nadmorskej výške a snehovým delám s prístupom k dostatku rezervy vody. Pre predstavu Treblecone má 25 snehových diel a to sa píši, že je to najväčšie stredisko na južnom ostrove. Z týchto 25 diel ale môže fungovať len 8, keďže náš rezervoár vody je malý a viac diel z neho čerpať nemôže. Takže si asi viete predstaviť ako to zasnežovanie vyzeralo. Aj keď sa na horách trochu zozimilo s 8 delami človek dieru do zimnej sezóny nevytvorí…

Zamestnanecké “benefity” aj bez práce

Takže prešiel ďalší týždeň a všetci, čo sme sem prišli kvôli práci na sezónu, sme začali byť mierne rozčarovaní. Hlavne kvôli financiám. Nikto nepočítal s tým, že by sa otvorenie strediska mohlo až tak oneskoriť. Na druhej strane byť zamestnaný v Treblecone a nepracovať malo tiež svoje výhody, okrem množstva zliav (z ktorých teda hlavne využijete tie v baroch :D) sa nás snažili zabaviť rôznymi spoločnými akciami: turistika, bicykle, výlet do Qeenstown-u, BBQ a občas nejaké jedlo zdarma. Jeden večer sme sa teda najedli tak na týždeň dopredu.Na akcii Pot luck, ako to Angličania nazývajú, sme každí doniesli navarené nejaké jedlo pre ostatných. A keďže nás je celkovo v oddelení Food & Beverage cez 30 ľudí, každí doniesol poriadny hrniec jedla. My sme uvarili excelentnú slovensko-českú kapustnicu. Uuu a mala úspech, hlavne u Francúzov, ktorým to vraj pripomínalo nejaké ich domáce jedlo (už si nepamätám ten názov:).

Nakoniec po skoro troch týždňoch čakania na sneh sme sa dočkali :). A jedno ráno odhrnieme závesy a pred nami sú biele kopce :). Takže práca začala.