Wwofing – život so Zélanďanmi

O čom to je

WWoofing je jedna z možností ako pri cestovaní spoznať miestnych ľudí a ich životný štýl, na chvíľu sa usadiť na jedno miesto, spomaliť a vnímať krajinu. Skratka je odvodená od anglického willing workers on organic farms v preklade niečo ako dobrovolníčenie na organických farmách. Cez internetový profil si nájdete farmy/homestay, kde za 4-5 hodín práce denne dostanete jedlo a ubytovanie. Cez oficiálne stránky wwoofingu sa dá nájsť práca na farmách, ktoré sú nejakým spôsobom “organické”. Môžete sa ale aj tiež ocitnúť pracovať na projekte vysádzania pôvodných stromčekov. Ponúk na takúto prácu je dosť, zo začiatku môže byť trochu ťažšie sa niekde umiestniť, ak nemáte na svojom profile referencie, ale všetko sa dá. Dôležité je ako sa svojmu potenciálnemu host predstavíte v prvej správe.

Náš prvý wwoofing

Ja som už odvtedy ako sme prileteli na Zéland mala v hlave, že wwoofovanie musíme vyskúšať. Nový Zéland je vlastne krajina, kde to celé vzniklo.Ale ani po pol roku, čo sme tu boli, sme sa k tomu nedostali. Stále sme mali v hlave, že keď už pracovať, tak radšej za peniaze ako zadarmo. Typicky česko-slovenské či? Na všetko ale prišiel čas a nakoniec sa nám wwofing videl ako najlepšie riešenie, ako by som mohla stráviť dva týždne, kedy Maťo mal ísť fotiť zájazd pre jednu českú cestovku. Paradoxne môj wwoofing som si nenašla cez oficiálnu stránku, ale cez bežnú internetovú stránku na inzerovanie voľných pozícií podobnú ako u nás prace.cz. Všetko sa zdalo až príliš ideálne, začiatok wwofingu mal byť presne na deň, ktorý som potrebovala, práca to mala byť pomáhať na novopostavenom dome, maľovanie, upratovanie, záhradníčenie. Ubytovanie v rodinnom dome s veľkou záhradou, tenisovým kurtom a koňmi.

Napísala som a na druhý deň sa mi pani hneď ozvala, že ak sme v okolí máme prísť sa porozprávať. A tak sme šli obaja aj keď Maťo tam pôvodne bývať nešiel. Staršia energická pani nás privítala a myslím, že sme si hneď sadli. Ona nás hlavne chcela vidieť a trochu nás spoznať, predtým než si niekoho pustí do domu. Ako zlodeji sme nevyzerali aj keď Slovensko veľmi nepoznala, ale že som študovala v Prahe, tá jej už bola povedomejšia. Česká republika to zachránila. Nás Slovákov je na Zélande málo aby sme tu rozšírili povedomie o našej nádhernej krajine za to Čechov je tu až až :P. Čo je ale super Česi tu majú povesť ako veľmi pracovitý ľudia a možno je aj dobre, že nás potom hádžu trochu do jedného vreca ako Československo :).

Sťahovanie do raja 🙂

Po týždni bývania v aute, po tom ako sme sa vysťahovali z nášho domu, čo sme mali prenajatý v zime, som Maťa odviezla na letisko v Queenstown-e. Ten týždeň v aute bol celkom tvrdý vstup do reality, keďže počasie sa trochu zbláznilo, zrovna vtedy napadol jarný sneh a v podstate teploty sa pohybovali okolo nuly. Fakt som sa tešila zas na bývanie v dome, a tak z letiska som hneď zamierala k Jane a Ewanovi do Wanaky. Tu som strávila dva týždne wwofingom. Lepšie miesto pre dva týždne “osamote” si ani neviem predstaviť. Veľký dom, kde som mala vlastnú izbu, nádherná drevená zimná záhrada, všetko krásne upravené, kvety, kone, mačky…Jednoducho bolo vidno, že si to tu vypiplali s láskou do dokonalosti.

Jednoducho bolo vidno, že si to tu vypiplali s láskou do dokonalosti. Čo sa týkalo mojej práce, z tých skoro dvoch týždňov som sa až tak veľa nenarobila. Práca bola hlavne na ich novom dome, ktorý akurát finišovali. Okej jeden deň bol celkom náročný, keď sme zväzovali železné tyče k sebe, aby na ne potom naliali betón a ten bol pevnejší. Natieranie dverí a stien už bolo potom labúžo. A keď nebolo, čo robiť na novom dome, tak som aspoň upratovala alebo pomáhala so zvieratami na dome, kde sme bývali. A piekla chleba, ktorý im nesmierne chutil! Nuž pre mňa to bola skôr dovolenka, mohla som jazdiť na koňovi, čítať si, kresliť…Jane bola neskutočná, energická pani, ktorá vstávala dva krát do týždňa ráno na ôsmu do posilky ( v 55 rokoch), celý deň potom niekde behala, vybavovala, riešila dom a večer ešte stihla ísť na tenis. Keď mi raz potom večer ukazovala svoj fotoalbum z minulého roku, kedy navštívila horské gorily v Rwande, a to tam ešte k tomu bola na zájazde na koňoch, tak som fakt neverila. Ewan jej manžel bol trochu jej opak, rozvážny kľuďas, vlastní betonársku firmu (podnikať v stavbárstve na Zélande je momentálne zlatá baňa, domy tu vyrastajú ako huby po daždi). Jednoducho zaujímavá rodinka a skvelá skúsenosť.

Wwofing č.2

Keďže som sa ako pomoc osvedčila, Jan ma odporučila svojej anglickej kamarátke Hilary, ktorá tiež potrebovala spraviť pár vecí na svojom dome – natieranie drevených dverí (7 dvojkrídlových vyblednutých dverí!), záhradného stola a stoličiek a potom k tomu všetkému natieranie paluby a dvoch kajút jej hausbótu – asi najväčšej lode, ktoré kotví na jazere Wanaky. Takže si viete predstaviť, že tá práca potom aj celkom baví :).

K tomu všetkému sme mohli bývať v jej bytíku, ktorý má nad garážou, takže sme mali súkromie. Vždy bolo, čo pomôcť, upratať dom, požehliť, pozbierať hovná vo výbehu pre kone (to sme ale jazdili so štvorkolkou, čo bola celkom sranda). Na rozdiel od Jan, ktorá mala rada organizovaný chaos, Hilary zas mala všetko perfektne naplánované, takže sme vždy vedeli, čo máme robiť. To sa na Zélande stáva málokedy, kor keď máte skúsenosť s prácou v hospitality sektore…nuž ale o tom možno inokedy. Čo bolo ale na tom všetko najlepšie, že sme sa k nej mohli vracať, kedy sme chceli, vždy mala pre nás nejakú prácu a my sme si oddýchli od cestovania. A nakoniec nás tu nechala ešte pár dní bývať po tom, ako ona odišla na Vianoce do Anglicka, takže sme v dome boli úplne samy.

Wwoofing – chodte do toho

Celá táto skúsenosť mi úplne zmenilo pohľad na ľudí. Neviem si predstaviť, že by nejaký boháč (alebo aj bežný človek) na Slovensku, či v Čechách nechal k dispozícií svoj dom dvom mladým backpackrom žijúcich v aute. Nuž možno to je tou inou kultúrou, nepoznačenou vojnovou históriou, socializmom…a možno sme len mali šťastie na ľudí ale akokoľvek,ak rozmýšľate nad wwoofingom, tak určite do toho choďte, nie je to o peniazoch. Aj keď musím povedať, že človek za tých pár týždňov v podstate neminie nič, keďže jedlo aj ubytko je zdarma, takže na konci vlastne ušetríte. Okrem toho spoznáte určite skvelých ľudí a pomôžete im… možno nie každý wwoofing je ideálny. Neviem, či by som išla robiť wwofing na vinicu, kde by ste si mohli zohnať aj platenú prácu… ale robiť na zaujímavých miestach, stratiť môžete jedine tak čas a toho je pri cestovaní vždy dostatok ;).