O jóge a o tom ako to začalo…
Musím sa priznať, že len pri veľmi málo aktivitách som dokázala vydržať dlhšie než rok…na základnej škole to bolo kreslenie, k čomu ma trochu rodičia donútili, ale potom akýkoľvek šport ma držal tak maximálne rok…možno volejbal a bedminton dlhšie ale potom prišiel úraz a človek musel trochu spomaliť. Ale s jógou to bolo našťastie inak.
Začalo to, keď som bola na rok na výmennom pobyte v USA cez druhý ročník strednej školy. Chodila som do fitka a raz zablúdila na hodinu jógy a odvtedy nevynechala ani jednu (pokým mi nevypršalo členstvo:D). Po návrate na Slovensko som s jógou pokračovala a bavilo ma to čím ďalej viac. Keď som sa rozhodovala, kam na vysokú školu, tak jeden z hlavným faktorov bolo, či je v danom meste dostatok možností rozvíjať sa v jóge a do oka mi padla Praha. Síce mám vyštudovanú ekonómku ale ako všetci “Pražáci” dobre vedia, že naša Vysoká škola ekonomická umožňuje mať veeľa aktivít popri štúdiu a stále ju úspešne doštudovať. Takže ideálna kombinácia. Hneď koncom prvého semestra som sa prihlásila na trénerský kurz hatha jógy. Hatha jóga je možno pre mňa momentálne v mojom rozpoložení trochu pomalá ale o to väčšia výzva.
Kurz som úspešne skončila a odvtedy som začala precvičovať na internáte. Opäť ďalšia výzva, predať ďalej svoje skúsenosti a nadšenie k tomuto nádhernému a prospešnému “cvičeniu” ľudom v mojom veku. Ale ako mi mamka občas vravievala (nechápem, že nás to v škole neučia:) na každú ponuku sa nájde dopyt a tak na intráku sa postupne vytvorila celkom stála skupina ľudí, čo sme sa spolu stretávali raz týždenne na jóge.
A potom skončili intrákovské časy, skončila škola a s priateľom sme sa vybrali do sveta…síce na cestách to s cvičením jógy nie je úplne jednoduché. Hlavne keď človek žije v aute 3 mesiace a vonku začína zima, to si veľmi nezacvičíte. Ale všetko sa dá a o tom ako sa jóguje na cestách sa dočítate a dopozeráte tu ;). Namaste